Blog

Ako prvý, premiér, ktorý nám dlhšiu dobu dokazuje, že nie je správny kandidát, kvôli réžii nového mečiarizmu na Slovensku a záľube v časoch nosenia pionierskych šatiek.

Pavol Hrušovský je archaickým typom, vhodným asi skôr na hlavného predstaveného zboru miništrantov v bazilike, starajúcom sa aj o dostatok omšového vína.

Andrej Kiska – dobrý anjel po pekelných úrokoch, bez politického ťahu na bránu v časoch, kedy prezident musí vedieť využívať politický vplyv.

Peter Osuský, profesorský typ intelektuála, ktorý by si pravdepodobne vedel obhájiť svoje, len že mne ako mladému človeku sa zdá trochu „opotrebovaný“ politickým životom .

Ján Čarnogurský má za sebou toho veľa a už viacerými svojimi výrokmi v minulosti dokázal, že je kandidátom skôr pre ľudí vidiacich našu perspektívu u bratov v bývalom ZSSR.

Radoslav Procházka, najmladší kandidát, ktorého že vraj mínusom je vek, len že pri pohľade na senilného a takmer nesvojprávneho terajšieho prezidenta, bude skôr želaným osviežením a nádejou pre mladých, ktorí čakajú konečne ambiciózneho človeka a novú krv v zatuchnutej skrini slovenskej politiky plnej molí. Určite najdôležitejšia vec pre mňa je, že nemá spojenie s bývalým režimom, komunistami a ŠTB. Čo sa týka jeho bujného ega, budúci prezident ho bude potrebovať naozaj veľké pri stretoch s neoboľševikmi.

Verím, že nie som jediný kto to vidí podobne a nie je mu ľahostajný osud našej krajiny na čele so „staršinami“ za politickým, osobnostným a morálnym zenitom.